Po dvoch rokoch sa kauza Opera vs Microsoft pomaly, ale isto dostala do svojho finále. Pritom, je až neuveriteľné, akou cestou prešla, kto ju podporil, pripomienkoval, či kritizoval. Na druhú stranu, pre chýbajúce informácie, ktoré boli bežným užívateľom predkladané, vo výraznej miere diferencovala názory na celú kauzu, na jednotlivých protagonistov a jej ešte neschválené závery.
Preto začnime od začiatku a prejdime si všetkými súčasťami kauzy od jej podania, cez navrhované a koncové riešenia. Pozrime sa na jednotlivých hráčov a skúsme predpovedať výsledky a porovnať ich so zámermi na začiatku.

 

:: Úvod: Sťažnosť Opery

 Všetko to z pohľadu užívateľov začalo 23.12.2007, kedy Opera podala sťažnosť na Microsoft, kvôli zneužívaniu svojho postavenia na trhu s operačnými systémami, kedy za pomoci integrovaného prehliadača nerešpektuje webové štandardy a presadzuje si vlastné proprietárne riešenia, ktoré sú v rozpore so základnou interoperabilitou internetu (ľahká dostupnosť). Microsoft teda vďaka postaveniu na jednom trhu (operačné systémy), ovplyvňuje trh iný (internet) a pomocou vlastných riešení, viaže užívateľa na svoj produkt.

Celá pôvodná sťažnosť bola zhrnutá do dvoch viet:


Na jej presné pochopenie preklad:

:: Prečo sa sťažuje práve Opera?

 Opera je multiplatformový prehliadač. Momentálne je dostupná na dvoch desiatkach rôznych systémoch a platformách. Teda, nájdete ju na desktopových počítačoch pod rozdielnymi operačnými systémami, cez mobilne zariadenia, až po herné konzoly, informačne kiosky a dokonca inteligentne chladničky. Je preto pre ňu prioritou sa riadiť nejakými pravidlami, ktoré zaručujú rovnaké podmienky pri prístupe a práci s internetom. Práve spomínaná interoperabilita je základným pilierom webových štandardov, ktorými sa Opera riadi.
Samozrejme, keďže sťažnosť sa týka nedodržiavania webových štandardov zo strany Microsoftu, tak doplácajú na to užívatelia prehliadača Opera (a nielen oni), ktorým sa buď stránka zobrazí podľa štandardov inak, zle alebo vôbec. Bohužiaľ, je to daň za multiplatformosť, ktorú čiastočne riešia fixačné súbory Opery (browser.js a override_downloaded.ini), stojacie však nad jadrom prehliadača. 

:: Prečo až teraz?

 Pretože v tej dobe sa Európska Komisia zaoberala obchodnými praktikami Microsoftu, vďaka ktorým bol vysoko pokutovaný a to najmä za Windows Media Player a jeho proprietárny formát WMV.
Opera jednoducho využila príležitosť a poukázala na porušovanie, či nerešpektovanie otvorených webových štandardov. EK sťažnosť prijala a potvrdila jej opodstatnenosť a nechala sa k tomu vyjadriť Microsoft. Na stranu Opery sa postupne pridali aj ďalšie významné spoločnosti, medzi ktorými boli Mozilla a Google.

Pre zaujímavosť, Mozilla stála presne na začiatku podobnej kauzy v USA, v roku 1998. Vtedy bola podaná voči Microsoftu žaloba, ktorá pojednávala o samotnej integrácií Internet Explorera v systéme Windows. Jeden z návrhov bol, aby sa systém Windows distribuoval bez prehliadača... 

:: Čo sú webové štandardy?

 Pod pojmom webové štandardy je potreba rozumieť súhrn doporučení, špecifikácií, noriem a pravidiel, ktorými je definovaný web a internet. Podstatou webových štandardov je dostupnosť, interoperabilita a funkčnosť webu a internetu.
Webové štandardy sú definované doporučeniami W3C, internetovými štandardami IETF, RFC dokumentami publikovanými IETF, štandardami ISO, ECMA a Unicode.
Napríklad samotný jazyk HTML je ISO SGML štandard 8879:1986. HTML 2 bola definovaná IETF a verzia HTML 3.2 bola publikovaná ako doporučenie W3C. Neskoršie doporučenie HTML 4.01 sa stalo ISO/IEC štandardom s číslom 15445:2000.

Na Slovensku platí pre stránky verejného sektora, že musia spĺňať výnos Ministerstva financií SR č. MF/013261/2008-132, ktorý hovorí o najlepšej prístupnosti stránok, kde významnú úlohu zohrávajú aj W3C štandardy, ktorých použitie sú pri tvorbe, čo najlepšie prístupnej stránky, prioritne doporučované.

:: Kde je základné jadro sporu?

 Jadrom sporu je samotný prehliadač Internet Explorer 6, ktorý je súčasťou najpoužívanejšieho operačného systému. Vďaka rozšírenosti systému a okamžitej použiteľnosti bol a je stále najpoužívanejší internetový prehliadač, ktorého prvá verejná verzia bola vydaná v auguste 2001.
Všetko by to bolo z pohľadu bežného užívateľa v poriadku. Má operačný systém, s ktorým sa vďaka integrovanému prehliadaču dostane bez problémov tam, kam potrebuje. Je najrozšírenejší, preto má plnú podporu od webových tvorcov. Problém sa dostáva na povrch, ak sa na to pozrieme z druhej strany, teda na jeho vykresľovanie jadro - Trident. To získalo od predošlých verzií len čiastočnú, či neúplnú podporu CSS 1, DOM 1 a SMIL 2.0. Problémom bola občasná odlišná podpora štandardných špecifikácií, nepodpora CSS 2, prehľadnosť PNG, nestabilita pri vložení jednoduchých kódov do stránky a hlavne podpora proprietárnych "štandardov" a špecifikácií, ktoré boli viazané na jeden prehliadač a systém.
Ak mali tvorcovia stránok vytvoriť dostupnú stránku pre čo najširší okruh užívateľov, museli sa najskôr riadiť podľa implementovaných špecifikácií v najpoužívanejšom prehliadači a až potom prípadne identifikovať iný prehliadač a podsunúť mu iný kód. Na to doplácali najviac užívatelia prehliadača Opera, ktorá zobrazovala stránky podľa webových štandardov a často sa stránky zobrazili inak, či úplne zle. Naviac, predvolene sa Opera maskovala ako Internet Explorer, pretože tvorcovia stránok neupravili kód pre iné prehliadače a často ste boli upozornený, aby ste na stránku použili IE.

:: A čo ďalšia verzia Internet Exploreru?

 Ďalším problémom integrovaného prehliadača Internet Explorer 6 je, že jeho nástupca prišiel až o päť rokov neskôr. Celý internet bol teda závislý od už značne zastaralého prehliadača, ktorý bol stále najpoužívanejší, aj napriek tomu, že užívatelia mali dostupný, znovuzrodený a vynovený Netscape vo verzií 7 (verzia 6 bola dostupná o rok skôr než IE 6), ktorý bol postavený na kóde ďalšieho prehliadača - Mozilla 1.0.1. Oba prehliadače spájalo rovnaké vykresľovacie jadro Gecko, na ktorom pracovali programátori Netscape a neskôr aj Mozilly, už od roku 1997.
Priestor medzi vydaniami novšej verzie IE, zaplnil aj momentálne najúspešnejší alternatívny prehliadač - Firefox, ktorý stihol verziu 2.0 a samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na Operu, ktorá bola pri vydaní Internet Exploreru 7 už vo voľne dostupnej verzií 9.0.
Internet Explorer 7 okrem nových funkcií, ako tabové prehliadanie, či phishing filter, opravoval len chybné implementácie štandardov staršej verzie a preto aj naďalej bol kritizovaný za ich slabú podporu. Ale to už stojaté vody webu a internetu, spôsobené zastaralým prehliadačom, múti Firefox s modernejším jadrom...

:: Ako pomocou Firefoxu objavujeme web?

 Ak sa pozrieme do histórie prehliadačov, ktoré výrazne ohrozovali pozície už integrovaného IE, tak tam nenájdeme okrem Firefoxu, žiadny iný prehliadač. Netscape bol najpoužívanejší v čase, keď IE ešte nebol súčasťou operačného systému a žiaľ, už vtedy pomaly strácal na kvalite a stabilite, v porovnaní s jeho konkurentom. Opera stále stála s ich európskym, plateným, multifunkčným, pritom naozaj rýchlym a inovátorským internetovým prehliadačom v úzadí a len pomaly získava časť užívateľov, ktorí potrebovali od internetového prehliadača nejakú pridanú hodnotu.
Postupný prepad používanosti Netscape nezabrzdilo uvoľnenie kódu a ani spoločný vývoj s Mozillou. Nové vykresľovanie jadro postavené na "prekopanom" rozhraní nedokázalo konkurovať IE a teda ani prilákať užívateľov. Kvalitatívne o niečo lepšie sa ukazoval projekt Mozilla, ale ten na seba preberal len zostávajúcich užívateľov Netscape a narozdiel od konkurencie v podaní Opery, nemal žiadne užívateľsky zaujímavé funkčné "ťaháky".
Mozilla sa teda rozhoduje, že oddelí vývoj svojo balíka na internetový prehliadač - Firefox a poštový klient - Thunderbird. Tento ťah sa zdá byť ako úspešný, pretože prvé hlavné vydanie už čistého prehliadača Firefox preberie v prvých mesiacoch najmä zostávajúcich užívateľov Mozilly a Netscape a tým získava po dlhej dobe viac ako 5% podiel. Na rastúcej obľube prehliadača Firefox sa vo výraznej miere podieľa vplyv peňazí od Google, ktoré s viac ako 50 miliónmi dolárov ročne, tvoria približne 95% všetkých príjmov Mozilly. Google si za to presadil úvodnú stránku s vyhľadávaním a vo verzií Firefox 2.0 aj phishing filter.
Perfektne nastavená reklama, ktorá ponúkala znovuobjavenie webu, bola tým hlavným nosným pilierom úspechu prehliadača Firefox. Totiž, na druhej strane, okrem dobrého jadra a možnosti si prehliadač rozšíriť, tak Firefox v rýchlosti vykresľovania, práce s GUI a dokonca ani v štarte nedosahoval rýchlosti Internet Exploreru. Problémy boli aj s enormným využívaním pamäte, či so stabilitou, ale aj tak hnaný silou reklamy a nadšením si začal ukrajovať z koláča internetových prehliadačov.
Momentálne zastúpenie sa pohybuje okolo 20% (Mozilla hlási 350 miliónov užívateľov) a vďaka rastúcej rozšírenosti oslabuje len pomaličky vplyv Microsoftu s jeho integrovaným IE (viac ako 1 miliarda užívateľov) na web a internet. 

:: Je Opera naozaj neschopná sa presadiť?

 Mozilla to dokázala a Opera nie? Je to dôkaz jej neschopnosti marketingu, či v samotnom produkte? Michell Barker, predsedkyňa Mozilly však pri komentovaní kauzy Opera vs Microsoft tvrdí: Úspech Firefoxu nie je dôkazom správne fungujúceho trhu. A vie prečo. Ako bolo spomenuté v predchádzajúcom odstavci, tak úspech je u Firefoxe skôr, ako na samotnom produkte, vystavaný na nákladných a agresívnych reklamných kampaniach (známe ako SpreadFirefox).
Opera sa za svoju 14 ročnú históriu však nemusí hanbiť. Jej poslaním je ponúknuť jedinečný a komplexný produkt pre špecifického užívateľa. Nesnaží sa teda byť produktom pre všetkých, pritom značnou úpravou rozhrania, ktorá prebehla pri verzií 8 (apríl 2005) sa snaží prilákať aj jednoduchšieho užívateľa, ktorý má pokročilejšie funkcie v prípade potreby objaviť. Od verzie 8.5 (september 2005) sa Opera stáva voľne dostupný prehliadač a akékoľvek príjmy spoločnosti Opera tvoria z vyhľadávania, jej mobilnej verzie a zo zmlúv na poskytnutie riešenia.
 

^{Takto momentálne vypadá jednoduché rozhranie Firefoxu, v porovnaní s tým komplikovaným v Opere.}

Ak si zoberiete do úvahy, že je to európsky produkt, ktorý bol platený a na začiatku pre špecifického užívateľa, tak stále dokázala prilákať nového užívateľa. Možno to bolo pre jej rýchlosť, možno pre inovácie, či funkcie. Dnes má globálne len jej desktopová verzia približne 3% zastúpenie (Opera hlási 45 miliónov užívateľov), jej najúspešnejší mobilný prehliadač Opera Mini má už viac ako 40 miliónov užívateľov a pomerne úspešná je aj platená verzia Opera Mobile. A to všetko bez draho zaplatených reklám od veľkých mien a bez neoddeliteľnej integrácie v najpoužívanejšom systéme, tak ako je to u jej konkurencie.    
Je však len jedna zásadná vec, s ktorou tvrdohlavo trápi svojich užívateľov. Zobrazuje stránky podľa webových štandardov a stránky sa ešte stále prioritne tvoria, aby ich zobrazil najskôr Internet Explorer podľa ich vízie štandardov.

:: Internet Explorer 8 - návrat k podpore štandardov? 

 Pár dní po podaní sťažnosti Opery, ktorá hovorí o podpore webových štandardov v IE, sa ozývajú jeho tvorcovia a informujú, že ich ôsma vývojová verzia prehliadača už plne prechádza ACID2 testom.

:: Poznámka: ACID test, je test prehliadača na podporu zopár vybraných webových špecifikácií a štandardov. Momentálne je už dostupná tretia verzia testu, ktorá testuje implementáciu a prácu s vybranými špecifikáciami a štandardami, ktoré boli dostatočne zdokumentované do roku 2004.
Úlohou týchto testov, je pri ich plnom zvládnutí, zjednotiť zobrazenie štandardov naprieč prehliadačmi, aby tvorcovia webových stránok nemuseli testovať stránky v rôznych prehliadačoch. Pre tvorcov prehliadača, je na plné zvládnutie testu, potrebne implementovať štandardy, ktoré sú v teste obsiahnuté, prípadne upraviť správanie, či zobrazenie už implementovaných. Avšak, nevýhodou ACID testov je fakt, že testujú len malé percento špecifikácií.  
Čo je však podstatné, kauza a rozšírenosť alternatívnych prehliadačov, prinútila tvorcov, aby zmenila predvolený režim zobrazenia z kompatibilného režimu, na režim vykreslenia podľa webových štandardov. Tu sa kritici kauzy mohli presvedčiť, ako to v skutočnosti bolo a je s podporou štandardov a "štandardov" v starších verziách a na čom je ešte závislý dnešný web. IE8 si totiž pravidelne aktualizuje zoznam najznámejších stránok, ktoré boli tvorené pre staršie verzie prehliadača a podľa štandardného režimu sa vykreslia zle.    

 

:: Bude navrhovaný Ballot screen dostatočným riešením?

 Kto sleduje kauzu, tak mal možnosť byť svedkom niekoľkých riešení, ktoré navrhoval Microsoft. Postupne sme boli svedkami možnosti si IE odinštalovať zo systému bez jeho vplyv na iné súčasti, kedy sa v skutočnosti odobralo len užívateľské rozhranie a jadro v systéme zostalo. Pred oficiálnym vydaním Windows 7 sa rysoval plán, predávať v Európe verziu Windows 7 E, bez internetového prehliadača, až nakoniec Microsoft sa vrátil k pôvodnému a načrtnutému riešeniu zo sťažnosti. Teda, možnosť výberu prehliadača.

 
Výber prehliadača bude dostupný ako aktualizácia pre Windows XP, Vista a 7, zobrazí sa ako okno, v ktorom bude 5 náhodne zoradených najpoužívanejších prehliadačov (ďalších 7 po rozbalení okna), s krátkym popisom a možnosťou si vybrať predvolený, či okno zavrieť a výber prehliadača odložiť na neskôr. Samotné okno výberu bude obsahovať aj krátky popis prečo sa okno zobrazuje a akú úlohu zohráva internetový prehliadač.
Ballot screen má za úlohu, čo najschodnejšou, principiálne jednoduchou a užívateľsky jasnou cestou znovu postaviť web na pilier, čo najlepšej a najširšej prístupnosti, založenej na jeho interoperabilite, ktorá bola vďaka proprietárnym riešeniam Microsoftu dlhú dobu narušená a veľmi závislá na jeho produkte a systéme.

:: Záver: Zhrnutie kauzy a ďalšie očakávania...  

 Takže si zhrňme náš výklad kauzy. Máme tu nejakú sťažnosť na výrobcu najpoužívanejšieho systému, ktorý si do neho integruje internetový prehliadač. Vďaka rozšírenosti systému a okamžitej dostupnosti internetového prehliadača, sa prehliadač stáva najpoužívanejší. Pre takúto kombináciu sú akékoľvek pravidlá podriadené ich implementácií v najpoužívanejšom prehliadači. Ak táto implementácia stroskotala na neúplnej, čiastočnej a naviac aj vlastnej podpore pravidiel, tak nastáva problém s určením, ktoré pravidlá majú platiť. Tie, čo boli dohodnuté a dané a zaručovali interoperabilitu alebo tie, ktoré boli kedysi implementované? Užívateľ o tom rozhodnúť veľmi nemôže, pretože jedno riešenie je mu ihneď predsúvané a tie ďalšie musia utratiť stovky miliónov dolárov alebo ponúknuť pridanú hodnotu, aby užívateľa zaujali.
Kauza teda vráti všetko na pomyselný štart, kde v prípade Internet Exploreru 8 sú konečne prioritou štandardy, pred ich vlastnými riešeniami a v prípade ostatných prehliadačov je to schopnosť spoločnej konkurencie, postavená na samotnom produkte, nápadoch a projektoch a nie na veľkých menách a nákladných marketingových kampaniach.
Čo sa udeje ďalej, je len na užívateľovi, ale jeho voľba bude mať badateľný vplyv na celý vývoj a podstatu webu.
 

Nemáte práva na pridávanie komentárov.